Trh práce je rozmanitý a sociálne služby majú pomerne výrazné postavenie. Ponúk práce je nespočetné množstvo, ale chýbajú zamestnanci. Každý poskytovateľ takmer na dennom poriadku rieši personálne normatívy a nábor nových zamestnancov. Časy, kedy zamestnancom stačili príspevky na obedy a zmluva na dobu neurčitú sú už dávno preč.
Kto sú to milienáli?
Ľudia v produktívnom veku narodení v 90. tych rokoch, tzv. "elektronické deti". Ich život sprevádzajú technológie, ktoré postupne nahrádzajú tú starú manuálnu prácu a ich život je riadený softvérom k každej strany. V lektronizácií vidia zmysel a nedokážu pochopiť ako bolo možné existovať bez dešných výdobytkov techniky. Mileniáli sú skupina ľudí, ktorú zamestnávatelia milujú alebo neznášajú v ich pracovným návykom a predstave o zemestnaní.
Táto generácia sa postupne čoraz viac stáva najpočetnejšou na pracovnom trhu a niet divu, že trendy, ktoré boli medzi HR manažérmi zaužívané sa potláčajú a musia sa prispôsobiť novým požiadavkám "nových" zamestnancov.
Dokážeme sa adaptovať na zmeny?
Direktívna spôsob vedenia nebude sláviť úspech, skôr podnecuje sabotovanie práce a podrývanie autority. Mileniáli potrebujú vidieť svetlo na konci tunela, cieľ, ktorý je možné naplniť. Do úloh sa vedia pustiť s veľkým odhodlaním, ale patrične úspech aj osláviť. Pred istotami uprednostňujú nové ciele a výzvy, preto je naivné myslieť si, že to budú zamestnanci, ktorým budeme pri odchode do penzie podávať ruku a ďakovať za desaťročia odvedenej práce. Potrebujú výzvy, pocit slobody a možnosť sebarealizácie. Vačšina zamestnávateľov sa nestotňuje s dnešným myšlienkovým pochodom tejto generácie, nabúravajú rokmi zabehnuté zvyky, posúvajú prácu do inej roviny a zamestnanie nie je pre nich alfa omega. Uprednostňujú vyváženosť medzi pracovným a osobným životom. Nájeme aj výnimky, ktoré len potvrdzujú pravidlo.
Aj do sociálnych služieb prichádza táto skupina ľudí. Konzervatívnosť niektorých poskytovateľov ich sama predurčuje k tomu, že s touto generáciou nebudú vedieť pracovať. Dnešná situácia na trhu práce a "atraktivita" verejných služieb si priam vyžaduje výraznú zmenu filozofie v oblasti HR.
Doteraz to 20 rokov fungovalo, dalších 20 nebude.
Typické znaky mileniálov v poňatí práce
Nabúranie zabehnutých procesov
Väčšia sebarealizácia a uznanie okolia
Vyžadujú väčšie nároky ako ich starší kolegovia
Elektrotnika je ich každodenný nástroj
Sú fluktuanti, neboja sa zmien
Pre mileniála nie je nič zlé, keď sa neustále hrá s mobilom, vidí v tom udržovanie medziľudských vzťahov. Význam rodiny je v ich očiach trochu skreslený a uprednostňujú finančnú stabilitu pred rodičovstvom v neistote. Fungovanie v stereotypnom režime bez akejkoľvek zmeny je pre nich ubíjajúce a hľadajú rozptýlenie v podobe čohokoľvek. A takto by sa dalo pokračovať ešte na niekoľkých riadkoch. A aký má súvis táto generácie, ich zvyky pre sociálne služby? No veľmi dôležitý. Táto generácia je tá, ktorá preberie postupne štafetu od generácie X a bude dominantnou.
Na čo by sa mal poskytovateľ zamerať?
Pri pracovnom pohovore budeme mať zástupcu z generácie X a generácie Y. Pre zamestnávateľa je ideálnejší ten X, pretože na neho kladie menšie nároky a za pomerne jasných podmienok je ochotný pracovať tak, ako si zamestnávateľ predstavuje. To znamená, že mileniál má smolu a môže ísť ďalej. Čo však nastane v prípade, že mám na pohovore iba mileniálov? Presne opačný efekt. Zamestnávateľ má smolu. Všetko prebieha určitým vývojom, oblasť ľudských zdrojov taktiež a paradoxne aj v sociálnych službách. Nezatvárajme oči pred tým, že vždy sa niekto nájde, kto sa bude starať o našich blízkych. Veď už teraz máme problém obsadiť množstvo pracovných miest a meníme podmienky pre zamestnancov? Kdeže...
Väčšina poskytovateľov neprihliada na akciu a reakciu a to je možno ten problém, prečo nedokážu efektívne nahradiť odchádzajúcich ľudí. Sociálne služby nebudú nikdy z hľadiska financií konkurencie schopné odvetviam v oblasti výroby a obchodu, ale môžu ponúknuť iné výhody, ktoré zamestnancov lákajú. Koľko poskytovateľov venuje energiu do rozvoja ľudských zdrojov a práce so zamestnancami? Dnešná práca v starostlivosti o zamestancov spočíva v tom, aby sme nových prijali a akonáhle podpíšu zmluvu, prestávame s nimi pracovať? Stačí to? Rozhodnie nie. A kto si to skôr uvedomí a pochopí podstatu trhu práce v sociálnych službách, tak môžu byť úspešnejší. Financie ako motivačný nástroj sú až "trojka".
Máme tu skupinu ľudí, ktorej charakteristickou črtou je fluktuácia, bojujme s ňou efektívnejšie. Neodstránime ju nikdy, ale je v našich silách ju zmierniť.
Získať zamestnancov nie je až taký problém, problém je si ich udrzať.
