Prečo lekári a sestry nemajú na pacientov čas?

Autor: Felipe Sánchez López | 1.8.2016 o 12:41 | (upravené 2.8.2016 o 15:25) Karma článku: 4.13 | Prečítané  1173-krát

Každý to pozná, návšteva zdravotníckeho zariadenia za účelom vyšetrenia rovná sa dlhé čakanie na poradie.

Všeobecná mienka laickej verejnosti je taká, že lekári a sestry nič nerobia, nechávajú pacientov čakať, ale dá sa povedať, že je to jeden veľký omyl. Výnimka potvrdzuje pravidlo.

Druhým a častým názorom je, že zdravotnícki pracovníc nemajú čas na pacientov, že ich nezaujímajú, pretože sa viac venujú administratívnym činnostiam. Skúsme sa zamyslieť, prečo je to tak.

 

„Lekár lieči, ale iba Boh uzdravuje.“

 

Nie je to tak dávno, kedy si každý človek vážil pomoc druhého, zdravotníkov obzvlášť. Zdravie je to najcennejšie čo človek má, individuálna starostlivosť sa vo väčšine prípadov na ňom odzrkadľuje. Keď nemáte peniaze, banka vám požičia, keď máte hlad, kúpite si jedlo, ale keď nemáte zdravie, nikto Vám ho nepožičia ani si ho nekúpite. Ľudia si nevážia, ak sa niekto iný stará o ich vlastné zdravie, navážia si prácu zdravotníkov a tu nastáva problém. Strata úcty k zdravotníckemu personálu zo strany pacientov je čoraz evidentnejšia a bez následkov, čo podnecuje v tomto správaní zotrvať, pretože sa dotyční nemusia zodpovednosti. Kde sa stratila úcta, rešpekt a uznanie? Pravdepodobne zostali doma...
 

„Kedysi lekár myslel medicínsky, dnes právne.“

 

Z každej strany je počuť čoraz hlasnejšie, že lekári a sestry nemajú na pacientov dostatok času, ruku na srdce, zamyslel sa niekedy niekto prečo tomu tak je? V nedávnej histórii neboli moderné diagnostické prístroje, dnes je množstvo spotrebného materiálu jednorázového, čo by malo ušetriť čas zdravotníckym pracovníkom a predsa tomu tak nie je. Často skloňovaná administratíva, áno to je to, čo okráda lekárov a sestry o čas, ktorý by mohli venovať pacientom. Laik si povie, tak nech to nepíšu, aj tak je to zbytočné. V skutočnosti si pacienti môžu sami za to, že sa dnes musí všetko podrobne evidovať, niekoľko násobne zaznamenávať, podpisovať atď.

Lekár povie pacientovi, že jeho stav nie je až taký vážny a ten na druhý deň podá sťažnosť, že nebol dostatočne liečený. Aj keď lekár vie, že somaticky je pacient v poriadku, radšej mu spraví rôzne vyšetrenia, aby nemal problém potom, keby sa pacient sťažuje.

Do ÚPS príde pacient s chronickým problémom bez akútneho prejavu s odôvodnením, že jemu sa nechce čakať na odbornej ambulancii. Každý sa na to pozerá zo svojho uhla, preto je nejednotnosť názor je a aj bude vždy. Zdravotníci priznávajú, že administratívy je oveľa viac ako kedysi, ale čo je na papieri, to je dané. Je smutné, že zdravotná starostlivosť a ochota pomáhať iným sa čoraz viac prelína s právnymi rovinami a starostlivosť o zdravie iných ľudí je hazard s vlastným zdravím a životom.

 

„Prečo mám čakať, veď si platím zdravotné poistenie.“

 

Táto veta zaznieva z úst nejedného pacienta, škoda, že ani jeden nemá žiadnu vedomosť o financovaní zdravotnej starostlivosti. U nás funguje systém solidarity, to znamená, že zdraví prispievajú na liečbu chorým. Ak zoberieme základné zdravotné poistenie, ktoré je na úrovni približne 60 eur za mesiac, tak je smiešne aby si niekto myslel, že vynaložené financie na liečbu počas hospitalizácie pokryje jeho „príspevok“ do systému. Najviac sa ale touto vetou oháňajú tí, ktorí však neuhrádzajú ani len túto čiastku. Znova použijem výraz, že je to smutné, že človek miesto vďaky sa zníži k podobným tvrdeniam a dokonca k pejoratívnemu správaniu.

 

„Nie len práva, ale aj povinnosti.“

 

Každý pacient pozná dokonale svoje práva, ale akosi pozabúda, že má aj nejaké povinnosti. Množstvo ľudí nebude s týmto súhlasiť, ale realita je taká. Pacienti hlásajú, že máme právo byť tam a tam, máme právo na to a to, lenže jedna z hlavných povinností hospitalizovaných pacientov je dodržiavať liečebný režim a režim zdravotníckeho zariadenia. Moje vedomosti nesiahajú zrejme až tak ďaleko, pretože si neviem spomenúť, v ktorej publikácií som sa dočítal a neobmedzenom fajčení v zdravotníckych zariadeniach, o invetktívach voči zdravotníckemu personálu, ničení majetku zariadenia alebo správaní zasahujúcom do liečebného režimu iných pacientov. Netvrdím, že každý pacient je taký, ale nájde sa veľa prípadov podobného charakteru. Človek je individuálna bytosť s odlišným myslením, preto je vhodné vzájomne si prejaviť úctu, rešpekt voči sebe.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Stano Dančiak mladší: Televízii vládnu zvlčilé časy

Čo musí obsahovať dobrý humor? Smie byť nekorektný? A ako funguje dopyt a ponuka medzi divákmi a televíziou? Aj o tom porozprával dramaturg a scenárista Stano Dančiak mladší.

KULTÚRA

Myslel si, že našiel pokrvnú líniu Ježiša Krista

Dokumentarista Bruce Burgess opisuje fungovanie tajných spolkov.

PLUS

Lepšie je byť gayom medzi židmi ako medzi Slovákmi

Comming out bola v jeho živote nádherná chvíľa, tvrdí Peter Karpo Prince.


Už ste čítali?